Masové rozšíření mobilních telefonů s sebou zároveň přineslo obavy o škodlivosti nejen těchto přístrojů, ale i velkých základnových stanic. Této zajímavé problematice je věnováno aktuální Téma týdne. Příspěvek odborníků z Technické univerzity v Košiciach uveřejňujeme v původním slovenském znění.
Druhy využívaných sietí
Základňové stanice
Samotná mobilná sieť sa skladá z troch základných častí, ktoré musia navzájom spolu komunikovať a pracovať. V prvom rade je to mobilný telefón alebo dátová karta (nazývané tiež zákaznícke koncové zariadenia). Sú buď zdrojom prenášanej informácie alebo cieľovou stanicou pre jej príjem. Druhá časť siete sa nazýva prístupová sieť a je tvorená systémom základňových staníc a ich riadiacimi jednotkami.Tretia časť nazývaná aj „jadrová sieť“ alebo anglicky „Core Network“ a má za úlohu prepájať dvoch alebo viacerých účastníkov medzi sebou alebo pri dátových spojoch prepája zákazníka do sveta internetu/intranetu alebo iných požadovaných aplikácií. Koncové zariadenie je najkomplexnejšia časť systému. Informáciu vo forme rádiových vĺn šírených voľným prostredím musí najskôr prijať pomocou prijímacej antény, vyhodnotiť kvalitu prijatého signálu, z digitálneho tvaru informáciu premeniť do tvaru zrozumiteľnému koncovému užívateľovi (hlas, SMS, MMS, internetová stránka a pod.). V prípade vysielania naopak musí vstupnú informáciu zmeniť do tvaru, ktorej zasa “rozumejú“ sieťové prvky. Vyslaný signál zachytáva jedna alebo viacero základňových staníc v okolí koncového zariadenia. Tie majú za úlohu spolu so svojimi riadiacimi jednotkami budovať, riadiť a udržiavať všetky komunikácie v príslušnej geografickej oblasti prostredníctvom prenosu rádiových vĺn.
Základňové stanice sú rozmiestnené po celom území Slovenska v počte rádovo niekoľko tisíc. Každá z nich obsluhuje isté územie s priemerom okolo 500 m v mestách, prípadne niekoľko kilometrov v menej zaľudnených územiach alebo obciach.
Základňové stanice BTS majú svoje štandardy, ktoré špecifikujú požiadavky pre výpočet, meranie úrovní rádiofrekvenčných polí a dodržiavanie hraničných vzdialeností pre uspodriadanie základňových staníc. Hraničná vzdialenosť je rozhranie obklopujúce anténu základňovej stanice, v ktorom už rádiofrekvenčný prejav nepresahuje základné obmedzenie alebo referenčné hodnoty vyplývajúce z predpisov. Pre stanice s vyšším vysielacím výkonom štandardy predpisujú experimentálne, analytické a numerické procedúry pre stanovenie priestorového rozloženia intenzity poľa okolo antény. Experimenty, merania a výpočty sa vykonávajú v kružnici s priemerom 3m. Hranice tohto valca zohľadňujú distribúciu intenzity poľa. Veľkosť rozhrania je rôzna od centimetrov, pre základňové stanice s menším výkonom určené pre vnútorné priestory, až po metre pre vysoko výkonové antény určené na strechy alebo stožiare. Do rozhrania základňových staníc by ľudia nemali mať žiadny prístup. BTS je osadená sadou smerových (sektorových) antén. Každá anténa vysiela do iného sektoru, čím je umožnené obsluhovať väčší počet buniek. Anténa obsluhuje zároveň niekoľko frekvencií, každá frekvencia môže obsahovať osem hlasových kanálov.
V husto osídlených oblastiach sa používajú vysielače s frekvenciou 1800 MHz. Tie majú iba zhruba polovičný dosah oproti štandardným vysielačom 900 MHz, ale zároveň majú až trikrát vyššiu kapacitu. Systém základňových staníc prekódováva prenosové kanály, prideľuje rádiové kanály mobilným telefónom a prenáša dáta do GSM centra. Umiestnenie základňovej stanice je základom pre bezproblémové fungovanie GSM siete operátora. BTS sa umiestňujú na vopred vytipované miesta a mimo miest majú za úlohu pokryť čo najširšie územie, avšak "mestské" stanice sú umiestňované hustejšie a ich úlohou je súčasne obslúžiť čo najviac zákazníkov.
Vkládat příspěvky do diskuzí mohou pouze přihlášení uživatelé. Využijte přihlašovací a registrační formulář.