Význam vzdelávania v oblasti BOZP pre profesnú prípravu

Bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní

Bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní

Dejiny pedagogiky sú zdrojom informácií o tom, že prakticky všetky školské systémy a didaktické koncepcie sa postupne zdokonaľovali a reagovali na pokrok ľudskej spoločnosti v oblasti vedy a techniky. Neoddeliteľnou súčasťou školskej prípravy budúcich absolventov je starostlivosť o výchovu a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia. Táto vzdelávacia činnosť sa opiera o nové informačné technológie, nové materiály, výrobné postupy a technológie. Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vymedzujú základné okruhy opatrení, ktorých cieľom je zníženie počtu pracovných úrazov a chorôb z povolania [2], [3]. Zvýšená pozornosť z hľadiska dodržiavania BOZP je dôležitá najmä v školách, ktoré pripravujú mladých ľudí pre svoje budúce povolanie, či už sú to základné, stredné školy alebo vysokoškolské inštitúcie.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zahŕňa podmienky pre uspokojivú prácu, pohodu pri práci, sociálnu a právnu ochranu pracovníkov [4]. Právo na ochranu života a zdravia patrí do kategórie sociálnych práv a je zabezpečené organizovanou starostlivosťou o bezpečnosť pri práci. Práve mladá generácia musí byť vzdelávaná v tejto oblasti.

Slovenská republika podľa koncepcie štátnej politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci orientuje svoje hlavné ciele v tejto oblasti predovšetkým na:

• trvalé zlepšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia, pracovných podmienok a prostredia, znižovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania,
• komplexný prístup k riešeniu tejto problematiky, predovšetkým chápanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako celku. Súčasťou tohto prístupu je aj celkový rozvoj pohody pri práci, zvyšovanie kultúry práce, posilňovanie ekonomických stimulov a sociálnej zodpovednosti zamestnávateľov,
• posudzovanie a prevenciu rizík, na zvyšovanie schopnosti rozpoznania rizík a ich zvládnutia,
• vzdelávanie obyvateľstva, školskú prípravu, školenia, tréningy a motiváciu zamestnancov,
• budovanie partnerstva medzi zúčastnenými, hlavne zapájanie zamestnancov do problematiky bezpečnosti a ochrany pri práci [5].

Prijatím koncepcie BOZP Slovenská republika implementuje stratégiu Európskej komisie „Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012“. Na obdobie rokov 2008 – 2012 bol prijatý návrh Koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike [6]. Cieľom koncepcie BOZP je vo vymedzenom období realizovať v Slovenskej republike postupné zníženie počtu pracovných úrazov [7]. Koncepcia BOZP uvádza základné charakteristiky BOZP a vybrané súvislosti, hodnotí dosiahnutý stav v oblasti BOZP. Formuluje opatrenia a úlohy, ktorými sa podporí ďalší rozvoj starostlivosti zamestnávateľov o oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách. Realizáciou jednotlivých úloh a opatrení sa vytvoria predpoklady na účinnejšie znižovanie počtu poškodení zdravia z práce. Rozvíjanie starostlivosti o život a zdravie pri práci, ako aj optimalizovanie pracovných podmienok sú nástroje humanizácie práce a zvyšovania kvality života. Dobrou úrovňou BOZP možno predchádzať a minimalizovať straty na ľudských životoch a zdraví vzniknutých v dôsledku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce [8].

Oblasť bezpečnosti práce v školách a školských zariadeniach má pôsobiť hlavne preventívne pri predchádzaní školských úrazov. Faktory ovplyvňujúce bezpečnosť práce žiakov sú nasledovné:

• materiálno-technické zabezpečenie vyučovacieho procesu a mimovyučovacej činnosti žiakov,
• hygiena práce,
• organizácia vyučovacieho procesu a mimovyučovacích činností žiakov,
• pôsobenie učiteľa vo vyučovacom procese a v mimovyučovacej činnosti,
• žiak, jeho vedomosti, zručnosti, návyky a postoje,
• ostatné faktory.

Do oblasti materiálno - technického zabezpečenia vyučovacieho procesu a mimovyučovacích činností žiakov môžeme zahrnúť:

• priestory pre túto činnosť, t. j. vonkajšie a vnútorné priestory pre výučbu (štandardné učebne, odborné učebne, laboratóriá, školské dielne, telocvične, ihriská atď.), komunikačné priestory, napr. chodby, schodištia, chodníky, vonkajšie komunikačné priestory v škole, patria aj sem školské jedálne a pod. Z hľadiska bezpečnosti práce je potrebné, aby všetky tieto priestory boli v súlade so súčasne platnými bezpečnostnými a hygienickými predpismi, aby boli pre danú činnosť bezpečné a nevytvárali zdroje a príčiny školských úrazov.
• stroje, prístroje a nástroje používané na vyučovacom a mimovyučovacom procese,
• materiál pre výučbu a mimovyučovciu činnosť,
• ostatné didaktické prostriedky materiálnej povahy ako sú názorné učebné pomôcky, didaktická technika a pod.