Školské úrazy v ČR

Úrazy môžeme posudzovať podľa rôznych druhov zaradenia. Štatisticky sa najčastejšie sledujú úrazy pre pracovnú neschopnosť, úrazy sledované na základe štatistických výkazov ambulantných ošetrení, úrazy z hľadiska štatistiky úmrtnosti, ďalšou skupinou sú úrazy detí a úrazy starších ľudí (seniorov) a potom nasleduje celý rad ďalších kategórií. Z celej škály sa zmienime iba o skupine školských úrazov. Teda úrazov detí, žiakov a študentov cez školské vyučovanie alebo na akciách, ktoré usporiadali školy alebo školské zariadenia. Všeobecne však musíme uviesť, že úrazy detí sú najčastejšou príčinou úmrtnosti detí starších ako jeden rok a mladších ako štrnásť rokov. Táto úmrtnosť je v ČR asi 250 detí ročne, z toho 120 (40%) pripadá na úrazy pri doprave. Hneď po dopravných nehodách je počet úmrtnosti detí najväčší pri vodných športoch a kúpaní (15%). Na chirurgických alebo detských oddeleniach ročne prijmú približne 30 000  detí, ktoré vyžadujú ústavné ošetrenie. Ročne je operovaných 7 500 detí a z tohto počtu ich 3 000 zostáva invalidných. Celková ambulantná úrazovosť sa pohybuje za posledných desať rokov v náraste indexu viac ako 120%. Ak budeme generalizovať tento pohľad, vyjde nám, že každé dieťa má približne raz za rok úraz.

Osobitnú kapitolu v oblasti detskej úrazovosti tvoria školské úrazy. školy a školské zariadenia sú zo zákona povinné viesť evidenciu všetkých školských úrazov detí, žiakov a študentov. školy musia vyhotoviť o úrazoch záznam a zaslať ho príslušným orgánom a inštitúciám. Zo zaslaných záznamov vyplýva, že počet úrazov strmo narastá od 6 do 14 rokov veku zranených, t. j. predovšetkým počas základného vzdelávania, a od 15 rokov začína pozvoľna klesať. Najohrozenejšou skupinou sú žiaci vo veku 13 – 15 rokov, teda prevážne v 7. – 9. ročníku základnej školy. Na tieto ročníky pripadlo asi 37% všetkých zaznamenaných úrazov.

Zo záznamoch o úrazov vyplýva, že v poslednom období bolo zranených viac chlapcov – 55,7% (dievčat 44,0%). Možné riziká vyššej úrazovosti chlapcov sa však najmä v čase základného vzdelávania menia. Na začiatku základnej školskej dochádzky mierne prevažuje počet úrazov chlapcov. V 2. a 3. ročníku sa rozdiel začína prehlbovať, v 4. a 5. ročníku sa počty úrazov chlapcov a dievčat takmer vyrovnávajú. V ďalších dvoch ročníkoch výrazne narastá krivka úrazovosti dievčat a v 7. ročníku je počet úrazov o 4 % vyšší ako u chlapcov. Počty sa znova vyrovnávajú v 8. ročníku, ktorý predstavuje pre obe skupiny definitívne zastavenia nárastu úrazovosti. V 9. ročníku sa potvrdzuje pokles, opäť však prevažuje počet úrazov chlapcov a ich vyššia úrazovosť pretrváva v priebehu vyššieho vzdelávania.

Z výsledkov analýzy vyplýva, že najviac úrazov sa stalo v prvých dvoch dňoch týždňa s nepatrne vyšším rizikom ich výskytu v utorok. Naopak najbezpečnejší z pracovných dní bol piatok.

Počas dňa najčastejšie k úrazom dochádzalo medzi 9. a 11. hodinou predpoludním (14 až 15,5 %). Popoludní krivka úrazovosti vo všetkých druhoch škôl klesla.

Viac než polovica úrazov (54,3 %) sa udiala na hodinách telesnej výchovy. Takmer štvrtinu všetkých úrazov si žiaci privodili cez prestávky (24,1 %). Treťou najčastejšou činnosťou, pri ktorej dochádzalo k úrazom, bolo praktické vyučovanie s podielom 4,4 %. Pri výučbe v triedach sa stalo 3,0 % úrazov. Pri ostatných činnostiach nepresiahla úrazovosť 1 %.

Školské úrazy majú vo väčšine prípadov charakter ľahších poranení rôznych častí tela, a to spravidla pri činnostiach, ktoré sú pre vzdelávací proces a chod školy bežné.

Najčastejšie zaznamenané úrazy boli teda poranenia končatín (takmer 80 %) a hlavy (14,2 %), chlapci s podielom 18,1 %, dievčatá 9,2 %. Zranenia ostatných častí tela nie sú štatisticky významné.

Ako najčastejšie príčiny úrazov sú v záznamoch uvádzané nešťastná náhoda (46,5 %) a neposlušnosť alebo neopatrnosť zraneného (32,9 %). Z jednoduchého súčtu je zrejmé, že tieto dve príčiny a vlastne aj zavinenia samým poraneným sú spájané s takmer 80 % všetkých úrazov v školách a školských zariadeniach. Zavinením inou osobou bolo spôsobených 5,6 % úrazu. Podiel ostatných uvádzaných príčin (napríklad použitie poškodeného nástroja, nedodržanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia a ďalších) je minimálny.

Školské úrazy sú spôsobené obmedzeným počtom faktorov a väčšina z nich je ovplyvniteľná cielenou výchovou a prevenciou. Skúsenosti z vyspelých krajín ukazujú, že investície vložené do odborne fundovanej a profesionálnej primárnej prevencie detských a školských úrazov sa mnohonásobne vracajú. preto je potrebné oboznamovať verejnosť aj pedagogických pracovníkov s rizikami, ktoré sú so vznikom detských aj školských úrazov spojené a posilniť všetky preventívne opatrenia.

ZDROJ:
Skácelík, Pavel. Školské úrazy v ČR. Bezpečná práca, 2007, č. 4, s. 11 – 12.