Riziká v nových technologiách - nanotechnológie

Nanočastice a životné prostredie

Nanočastice a životné prostredie

Ultrajemnych castic sa v zivotnom a prostredi vyskytuje tolko, ze ich ubikvitna koncentracia sa pohybuje okolo 10³ castic v jednom cm³ vzduchu, ak je tento povazovany za cisty. Kludne sa pohybujuci clovek v takomto prostredi vdychuje viac nez miliardu ciastociek za hodinu. Pokial sa jedna o prirodzene castice, ich vyskyt v prirode je normalny a ich skodlivost minimalna. V mestskom ovzdusi koncentracia presahuje casto 10⁵ castic/cm³. K tejto koncentracii prispievaju znacnym dielom vyfuky motorovych, hlavne dieselovych vozidiel. Jedno nakladne auto produkuje priemerne 10¹⁵ castic na 1 km jazdy [5]. Toto su uz castice pripisovné ludskej cinnosti a ich inhalacia nie je bez nasledkov na ludske zdravie. Pokial sa jedna o zamerne produkované nanocastice, ich koncentracia vo volnom ovzdusi je zatial minimalna. To vsak neznamena, ze s nimi neprichadzame do styku. Kazdy, to kto si aplikuje na pokozku slnecnu emulziu, uklada si na nu velke mnozstvo nanocastic, s moznostou ich  renikania pod pokozku. Otazkou je aj inhalacna expozicia pracovnikov pri produkcii nanomaterialov a tiez expozicia vo vyskumnych laboratoriach ktore sa v sucasnosti intenzivne venuju vyskumu a vyvoju nanocastic a nanotechnologii.

Predpoklada sa, ze po urcitom stupni rozvoja nanotechnologii preniknu manufakturovane nanocastice masivne do zivotneho prostredia a to ako do vzduchu, tak do vody a eventualne aj do pody. A to napriklad obrabanim nanomaterialov, ako su polyméry s vystuhou uhlikovymi nanotrubickami a ich destrukciou na konci zivota finalnych produktov ako su narazniky osobnych aut vyrobene z tychto polymérov.