Rozvoj nanotechnologií zasáhnul mnoho odvtví průmyslu, nese však s sebou i mnohá rizika, kterým se věnuje toto Téma týdne, uveřejněné v původním slovenském znění.
Ultrajemné častice sa nachádzajú v prírode od nepamäti, hlavne v podobe kondenzačných častíc ako sú jemne kryštáliky ladu, dymové častice a podobne. O nanocasticiach sa hovorí v prípade ultrajemnych častíc zámerne vytvorených určitým technologickým procesom. Podľa prvej medzinárodnej normy tykajúcej sa nanomaterialov [3], nanocastice su tuhé objekty u ktorých aspoň jeden rozmer je menší než 100 nm. Z toho vyplýva, že nanocastice môžu byt buď izometrické (všetky tri rozmery častice sú menšie ako 100 nm), alebo môžu mat tvar vlásočníc (dva rozmery < nez 100 nm), či jemných filmov (jeden rozmer < než 100
nm).
V dôsledku Van der Walsovych sil maju jemne castice tendenciu ku koagulacii a vytvaraniu aglomeratov – volnych zhlukov castic. Pritom sa casto jedna o adhéziu nanocastic na povrch castic mikrometrickych, ako to mozeme pozorovat na obrazku c. 1.
Obr. 1 Koagulacia ultrajemnych castic na povrchu vacsej castice
(Vzorka zváracieho dymu)
Ak su primarne nanocastice viazane navzajom silnejsimi vazbami, hovorime o agregatoch. V pripade velmi silnych vazieb medzi nanocasticami hovorime o nanostrukturnych materialoch. Nanostrukturne materialy su pouzivané ku konstrukcii nanoobjektov [4]. Tieto mozu byt volne, alebo fixované na urcity substrat (napriklad nanotranzistory).
Vkládat příspěvky do diskuzí mohou pouze přihlášení uživatelé. Využijte přihlašovací a registrační formulář.