Vplyv osvetlenia na bezpečnosť pri práci

Výsledky a diskusia

Výsledky a diskusia

Aby ľudia mohli vykonávať zrakové úlohy efektívne a presne pri dodržaní bezpečnosti a ochrany zdravia, musí byť zabezpečené dostatočné a vhodné osvetlenie. Osvetlenie môže byť zabezpečené denným svetlom, umelým osvetlením alebo ich kombináciou. Denné osvetlenie je osvetlenie priamym slnečným svetlom a oblohovým svetlom, ktoré sa rozptyľuje atmosférou. Pre trvalý pobyt ľudí je denné osvetlenie najvhodnejšie. Vyznačuje sa neustálou premenlivosťou a má stimulačný účinok na fyziologické funkcie človeka.

Pre zdravie a bezpečnosť práce je denné osvetlenie veľmi významné. Priestory bez denného osvetlenia, ktoré sa využívajú ako pracoviská je možné zriaďovať len vo výnimočných prípadoch vymedzených predpismi. Ak je existujúca prevádzka bez denného osvetlenia, je nutné preukázať, že pracovisko nemožno z objektívnych dôvodov premiestniť do priestorov s denným alebo združeným osvetlením. Zamestnanci pracujúci v takýchto prevádzkach musia byť chránený náhradnými opatreniami (Príloha č. 4 k vyhláške č. 541/2007 Z.z.). Umelé osvetlenie je osvetlenie umelými zdrojmi svetla. Charakteristickou vlastnosťou umelého osvetlenia je jeho stálosť počas dňa i roka. Spektrálne zloženie tohto osvetlenia závisí od zdroja a aj napriek pokroku v konštrukcii zdrojov má odlišné zloženie od denného svetla. Najdôležitejšou požiadavkou na umelé osvetlenie je zabezpečenie dobrých zrakových podmienok na pracovnej rovine v závislosti od náročnosti zrakovej práce.[3]

Osvetlenie umelými zdrojmi svetla musí rešpektovať kvalitatívne a kvantitatívne parametre svetla a vytvoriť podmienky pre zrakovú pohodu, ktorá v značnej miere ovplyvňuje pracovný výkon. Jedným z najdôležitejších parametrov je osvetlenosť. Osvetlenosť a jej rozloženie v mieste zrakovej úlohy a v jej bezprostrednom okolí má významný vplyv na to, ako rýchlo, bezpečne a pohodlne človek vníma a vykonáva zrakovú úlohu. Najnižšie prípustné hodnoty osvetlenosti vnútorného priestoru pracovísk sú uvedené vo Vyhláške č. 541/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci:

1. vo vnútorných priestoroch alebo v ich funkčne vymedzených častiach s dlhodobým pobytom zamestnancov sú najnižšie prípustné hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti

• pri bočnom osvetlení D_min = 1,5 %,
• pri hornom a kombinovanom osvetlení D_min = 1,5 % a D_m = 3 %,

kde:

D_min je minimálna hodnota činiteľa dennej osvetlenosti na porovnávacej rovine [%],
D_m je priemerná hodnota činiteľa dennej osvetlenosti na porovnávacej rovine [%].

2. najnižšie prípustné hodnoty celkovej priemernej udržiavanej osvetlenosti vnútorného priestoru pracovísk alebo jeho funkčne vymedzených častí z celkového osvetlenia sú:

• pre dlhodobý pobyt zamestnancov v priestoroch:
  1. s dostatočným denným osvetlením E_m = 200 lx,
  2. so združeným osvetlením E_m= 500 lx,
  3. bez denného osvetlenia, ak sú preukázateľne zabezpečené náhradné opatrenia E_m = 500 lx,
  4. bez denného osvetlenia v ostatných prípadoch E_m = 1 500 lx,
• pre krátkodobý pobyt zamestnancov E_m = 100 lx,
• pre občasný pobyt zamestnancov E_m = 20 lx,

kde: E_m je priemerná hodnota udržiavanej osvetlenosti. Predpísané hodnoty udržiavanej osvetlenosti pre konkrétny druh miestnosti resp. vykonávanej práce možno nájsť v technickej norme STN EN 12464-1 Svetlo a osvetlenie. Osvetlenie pracovných miest. Časť 1: Vnútorné pracovné miesta.

K ďalším kvalitatívnym a kvantitatívnym parametrom svetla, ktoré v značnej miere ovplyvňujú pracovný výkon a bezpečnosť práce, sú oslnenie, rovnomernosť osvetlenia, stálosť osvetlenia a farebné podanie. Oslnenie je vnem vyvolaný svetelnými plochami v zornom poli a môže sa pociťovať ako rušivé alebo obmedzujúce. Obmedzenie oslnenia je dôležité z dôvodu vyvarovania sa chýb, únavy a úrazov. Oslnenie spôsobuje nepríjemný pocit, ale nemusí bezprostredne zhoršovať činnosť zraku. Je nežiadúcim javom v pracovnom prostredí a negatívne ovplyvňujúcim zrakovú pohodu. Svetelné zdroje s vysokým jasom môžu spôsobiť oslnenie a narušiť viditeľnosť objektov. Tomu sa musí zabrániť napr. vhodným clonením svetelného zdroja alebo tienením okien roletami. Z hľadiska BOZP je dôležité trvanie oslnenia. Oko má dobrú regeneračnú schopnosť, ak oslnenie trvá krátko a nie je intenzívne. Pri dlhodobom oslnení zraková únava postupne narastá a môžu vzniknúť poruchy zdravia. Na pracoviskách treba venovať mimoriadnu pozornosť zábrane oslnenia.

Na zabránenie oslnenie odrazom sa teda odporúča predovšetkým:

• svietidlá rozmiestňovať a smerovať na pracovné miesta tak, aby svetlo odrazené od pozorovaných predmetov nesmerovalo do oka pozorovateľa (aspoň pri zvyčajnom smere pohľadu),
• používať rozmerné svietidlá s malým jasom,
• všade, kde je to možné, použiť difúzne, matné povrchové úpravy;
• využívať svietidlá s vhodným rozložením svietivosti, napr. s krivkami svietivosti motýľového typu s maximálnou svietivosťou v oblasti uhlov.

Rovnomernosť osvetlenia vyjadruje pomer najmenšej a miestnej priemernej osvetlenosti. Osvetlenie miesta zrakovej úlohy má byť čo najrovnomernejšie. Na hodnotu tohto ukazovateľa v priemyselných prevádzkach má vplyv aj výška umiestnenia svietidiel a ich orientácia v miestnosti. Minimálna hodnota rovnomernosti osvetlenia miesta zrakovej úlohy je Emin/Ẽm≥ 0,70 a bezprostredného okolia úlohy Emin/Ẽm ≥ 0,50. Toto je možné dosiahnuť použitím svietidiel so širšou krivkou svietivosti príp. väčším počtom svietidiel. Rýchle časové zmeny intenzity osvetlenia (mihanie) spôsobené elektrickými resp. mechanickými príčinami (napr. kolísanie napätia v sieti, kývanie nevhodne upevnených svietidiel) negatívne ovplyvňujú stálosť osvetlenia a tým aj zrakovú činnosť – sťažujú videnie a unavujú zrakový systém.

Za určitých podmienok môže vzniknúť stroboskopický jav, ktorý sa v závislosti od rýchlosti pohybu resp. otáčania prejavuje tak, že plynulý pohyb sa javí ako prerušovaný a u rotačného pohybu sa zdanlivo mení rýchlosť a smer otáčania, prípadne sa otáčanie celkom zastaví. Takto vzniknutá mylná zraková informácia spôsobila už mnoho úrazov. Ku kompenzácii mihania možno použiť:

• napájanie osvetľovacej sústavy z trojfázovej siete tak, aby susedné svietidlá boli pripojené na rôzne fáze,
• viac zdrojové svietidlo s výbojkovými zdrojmi zapojené tak, aby jednotlivé zdroje boli napájané prúdom s vhodným fázovým posunom,
• napájanie žiaroviek jednosmerným prúdom alebo napájanie žiaroviek a výbojok prúdom s vyššími frekvenciami,
• také upevnenie svietidiel, aby bolo maximálne obmedzené ich chvenie, prípadne kývanie,
• správne rozmiestnenie svietidiel s vhodným rozložením svetelného toku, aby nemohli vzniknúť rušivé tiene spôsobené pohybujúcimi sa predmetmi.

Podanie farieb vyjadruje vplyv druhu svetla na farbu osvetlených predmetov. Je dôležité, aby farby predmetov a ľudskej pokožky boli podané prirodzene a verne. Maximálna hodnota Ra je 100. Táto hodnota sa zmenšuje so zhoršujúcou sa kvalitou podania farieb, pričom by nemala klesnúť pod hodnotu 80. V priemyselných prevádzkach je vo výnimočných prípadoch možné použiť svietidlá s nižšou hodnotou. Ide o niektoré miesta alebo činnosti (napr. osvetlenie vysokých hál), ale je potrebné prijať vhodné opatrenia na zaistenie osvetlenia s lepším podaním farieb v určených pracovných miestach, kde sa predpokladá trvalý pobyt ľudí a tam, kde sa musia rozpoznať bezpečnostné farby.

Z hľadiska bezpečnosti práce je podanie farieb veľmi dôležité pri vykonávaní prác napríklad v elektrotechnike, kde treba rozoznávať farbu jednotlivých vodičov v kábloch, vo výrobe pri obsluhe farebne označených ovládačov a v mnohých ďalších činnostiach, a to hlavne v doprave. Dokonalé farebné videnie predmetov umožňuje len denné svetlo. Ak je práca spojená s vysokými nárokmi na správne rozoznávanie farebných odtieňov, musí byť zabezpečená vysoká osvetlenosť pracovného miesta. Správna intenzita svetla vzhľadom na jeho farbu rozhoduje tiež o tom, či vníma človek osvetlenie ako príjemné.

Z hľadiska zrakovej pohody majú byť v jednom priestore používané zdroje rovnakej farby svetla a teplota chromatickosti musí byť v súlade s osvetlenosťou v danom priestore. Okrem uvedených parametrov svetla má na kvalitu, bezpečnosť a využitie umelého osvetlenia podstatný vplyv aj čistota svietidiel, odrážavosť, farba a čistota povrchov priemyselných prevádzok. Pre povrchy vnútorných priestorov sa navrhujú prevažne nelesklé materiály, aby nedochádzalo k oslňovaniu odrazom svetla a tým k zhoršovaniu pracovných podmienok. Priemyselné prevádzky s možnosťou vzniku nebezpečenstva (napr. výbuchu) je potrebné vybaviť bezpečnostným osvetlením, ktoré sa zapne pri poruche technologického zariadenia. Bezpečnostné osvetlenie tvoria svietidlá s vhodným krytím, alebo nevýbušné svietidlá. Svietidlá zostanú počas nebezpečenstva v prevádzke alebo sa automaticky rozsvietia. V prevádzkach, kde môže dôjsť k zlyhaniu napájacej siete normálneho osvetlenia, je potrebné z hľadiska bezpečnosti prevádzky túto zabezpečiť poruchovým osvetlením, ktoré musí byť uvedené do prevádzky do desiatich sekúnd po zhasnutí hlavného osvetlenia. Poruchové osvetlenie zahŕňa náhradné a núdzové osvetlenie.

Náhradné osvetlenie sa buduje v prevádzkach a v prevádzkových budovách, v ktorých môže pri poruche hlavného osvetlenia nastať nebezpečenstvo požiaru, výbuchu, poškodenia technologického zariadenia, ohrozenia technologického procesu alebo zásobovania veľkého počtu spotrebiteľov. Je to osvetlenie na nevyhnutné dokončenie začatých prác pri poruche hlavného osvetlenia, aby nedošlo k úrazom a k materiálovým škodám.

Núdzové osvetlenie (únikové) sa využíva v prevádzkach a prevádzkových budovách, v ktorých môže dôjsť pri prerušení rozvodu elektrického prúdu k výbuchu, požiaru, úrazu, na osvetlenie únikových ciest a dôležitých manipulačných ciest, na chodbách a schodištiach určených pre východ ľudí. Núdzové osvetlenie musí zabezpečiť dostatok svetla na evakuáciu a prvú pomoc. Núdzové svietidlá musia byť rozmiestnené pri všetkých východoch, na chodbách, schodoch, pri hasiacich prístrojoch a hydrantoch a na takých miestach, aby bolo vždy od jedného svietidla vidieť k ďalšiemu, ktoré ukazuje smer k východu. Zdrojom je obyčajne akumulátorová batéria, dieselelektrický agregát alebo iný zdroj nezávislý od dodávky zo siete. Tento zdroj by mal
zabezpečiť nepretržité svietenie najmenej tri hodiny. [3]

Pri neprimerane vysokej zrakovej záťaži, z dôvodu nedostatočného a nekvalitného osvetlenia, dochádza k zrakovej únave. Príznakom zrakovej únavy je pálenie očí, diplopia, bolesti hlavy, spazmy tvárových svalov, zápal spojiviek, slzenie, pocit horúčavy, stúpajúca nervozita a následný pokles intenzity práce. Ak sa vyskytnú niektoré príznaky u zamestnancov, tak postihnutý zamestnanci musia byť odborne vyšetrený. Z tohto dôvodu je potrebné prehodnotenie osvetlenia na pracovisku. Celková únava je už len vyvrcholením zrakovej únavy, čo potom vedie k zníženiu pozornosti, čím sa zvyšuje frekvencia chybných úkonov a zväčšuje sa riziko pracovného úrazu.

Aby sa zabránilo celkovej únave a tým riziku pracovného úrazu, čo môže spôsobiť nekvalitné osvetlenie, sú v technických normách určené vlastnosti osvetlenia v závislosti od náročnosti vykonávanej práce. Prípustné hodnoty osvetlenosti sa zvyšujú v prípade kedy je potrebné dlhodobé sústredenie sa na prácu bez možnosti odpočinku zraku, pri rýchlom striedaní zrakom sledovaných detailov a požiadavkách vysokej spoľahlivosti práce, v prípade ak zamestnanci trvalo používajú osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu zraku, pri vyššom veku väčšiny osôb ako 40 rokov a ak väčšina osôb na pracovisku používa okuliare s väčšou optickou výdatnosťou ako 4 dioptrie.