Psychická záťaž je problém aj bezpečnostných technikov

Bezpečnostní technici musia dbať okrem dodržovania technických bezpečnostných predpisov aj na širšie súvislosti ochrany práce. Zákonodarcovia, nositelia úrazového poistenia, ale aj podnikatelia a ostatní pracovníci si uvedomujú, že aj psychická záťaž prispieva k zvýšeniu úrazovosti a chorôb  z povolania, čo je spojené so značným finančným dosahom.

Na doškoľovacom kurze Spolkového ústavu ochrany práce a pracovného lekárstva v Hannoveri sa zaoberali posudzovaním psychickej záťaže na pracovisku na základe prieskumu situácie v telefónnych informačných strediskách a pracoviskách logistiky.

Pojem psychickej záťaže  

Pod psychickou záťažou rozumieme súhrn všetkých zistiteľných vplyvov, ktoré pôsobia zvonka na psychiku človeka. Faktory záťaže sú rozmanité a komplexné. Patria k nim napríklad pracovné úlohy, vplyvy z pracovného prostredia, časová tieseň, druh, rozsah a stav pracovných prostriedkov, ktoré zamestnanci majú k dispozícii, ako aj rôzne rušivé vplyvy.

Rozmanité sú aj ostatné vplyvy počas pracovného dňa. Správanie spolupracovníkov aj nadriadených má veľký vplyv na vznik psychickej záťaže. Napríklad nejasné stanovenie kompetencií aj neuznanie výkonov môžu negatívne pôsobiť na dotyčnú osobu. Z rámcových podmienok pracovného príkazu alebo určitej činnosti a požiadaviek kladených na zamestnanca môžu teda vzniknúť psychické záťaže. Jednotliví zamestnanci ich môžu vnímať kladne alebo záporne.

Napríklad hluk môže často záporne ovplyvňovať pohodu osôb, ktorí sú mu vystavení, pritom hluk strojov sa vníma ako oveľa rušivejší než hlasitá hudba.

Odhaľovanie psychickej záťaže sa väčšinou obmedzuje na vecné zistenie uvedených vplyvov. Ku krátkodobým následkom psychickej záťaže, ktoré negatívne ovplyvňujú zdravie, patrí napríklad stres, psychická únava, psychická presýtenosť, ako aj monotónia pri vykonávaní činnosti. Z nich vyplývajú často rôzne príznaky chorôb, ktoré vedú k výpadku z práce.

Pojem zdravie

Svetová zdravotnícka organizácia definuje pojem zdravie ako stav úplnej fyzickej, psychickej a sociálnej pohody, a nielen ako neprítomnosť choroby. Zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia ochrany práce, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť a zdravie pri práci. Nariadenie o zobrazovacích jednotkách dokonca uvádza aj pojem psychickej záťaže – zamestnávateľ musí na pracoviskách so zobrazovacou jednotkou zisťovať a posudzovať bezpečnostné a zdravotné podmienky zamestnancov s osobitým zreteľom na možné ohrozenie zraku, telesné problémy aj psychickú záťaž.

Posudzovanie ohrození

Na základe spomenutých zákonných požiadaviek treba v rámci posudzovania treba v rámci posudzovanie ohrozenie zohľadňovať aj psychickú záťaž. To predstavuje novú kvalitu ochrany práce a kladie na ňu nové nároky.

Prieskumy ukazujú, že okolo 63 percent všetkých pracovných úrazov má pôvod v psychickej záťaži. Pri skúmaní príčin práceneschopnosti zisťujeme, že 31 percent možno pripísať psychickej záťaži. Podstatou príčinou týchto javov sú zmeny vo svete práce. Vysoké nároky prinášajú heslá ako globálna súťaž, požiadavky na kvalitu alebo pružný pracovný čas, podobne aj nasadenie rôznych komunikačných prostriedkov vedie k tomu, že zamestnanci sú stále na dosah, a preto často nemôžu vypnúť. Ak k tomu ešte pristupuje časová tieseň a mimoriadne  návaly práce, vedie k to k množstvu preťažených zamestnancov. Pracovníci bezpečnosti práce v závodoch často pre nedostatočné poznatky alebo iné priority v závode neposudzujú psychickú záťaž, prípadne kvalita týchto posúdenia je nízka. Preto treba osoby zodpovedné za ochranu práce vybaviť prostriedkami, ktorými môžu kvalitne posúdiť psychickú záťaž. Týmito problémami sa zaoberá práca prof. D. Alfreda Oppholzera Psychické záťaže vo svete práce (Psychische Belastungen in der Arbeitswelt), ktorú si možno objednať na adrese www.grolabg.de

ZDROJ:
Galgóczy, Ernest. Psychická záťaž je problém aj bezpečnostných technikov. Bezpečná práca, č. 3 (2004), s. 40 - 41.