Nové trendy v úrazovej prevencii

Zmeny vo svete práce

Svet práce sa mení – globalizácia, zmenšovanie podnikov, snahy o rozširovanie služieb, práca na skrátený úväzok, dočasná práca, subdodávatelia, starnúci pracovníci – všetko napomáha tieto zmeny. Aké to má dôsledky na úrazovú prevenciu? Môžu staré stratégie a štruktúry zvládnuť novovznikajúce riziká? Ako možno prispôsobiť osvedčené stratégie prevencie a dosiahnuť výsledky?

K stratégii prevencie môžeme pristúpiť na základe globalizácie a trhovej ekonomiky podľa zásad marketingu. Na druhej strane treba zohľadniť zmeny v organizácii práce, zvýšenie úrovne poznatkov a čo najviac prenášať zodpovednosť na manažérov a ostatných pracovníkov.

Predvídanie nových rizík

Vzhľadom na rýchle zmeny v organizácii práce treba dynamicky pristúpiť aj k riešeniu otázok bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci (BOZP) aj prevencii úrazov. Úspech možno dosiahnuť len vtedy, keď sa manažment zaviaže na aktívnu účasť  a zapojí do toho všetkých zamestnancov, ktorí tak preberú na seba určitú časť zodpovednosti.

Informácie a účasť

Informácie sú dôležitým prvkom manažmentu a najmä pri zmenách manažmentu. Informačné a komunikačné kampane môžu pomôcť veľmi účinne zvládnuť problémy, prispievať k zlepšeniu spokojnosti s prácou a zabrániť rizikám.

Globálny prístup k posudzovaniu rizík a prevencii za účasti všetkých pracovníkov má často priaznivý vplyv na pokles úrazovosti. Účasť na analýze rizík a na školeniach kladne ovplyvňuje postoj zamestnancov, ktorý je často kľúčom k úrazovej prevencii. Pracovníci si osvoja nový pohľad na svoju prácu, z hľadiska jej bezpečnosti. Môže to viesť k zisteniu rizík v začiatočnej fáze, čo zasa pomôže predvídať nové riziká pri rýchlej zmene pracovných podmienok. V istej sieti supermarketov  úrazovosť po realizácii projektu prevencie poklesla o 50 %.

Meranie účinnosti prevencie

Analýza nákladov prevencie a jej prínosu nie je ľahká. Všeobecne platí zásada, že rýchle sa meniace riziká v práci možno zvládnuť len vtedy, keď k nim aktívne pristupuje každý. Na prevencie treba hľadieť ako na výsledok ekonomických úvah a ako na investíciu do inovačnej kapacity a budúcej perspektívy podniku. Systému manažmentu sa snažia zahrnúť meranie výkonov prevencie do celkovej činnosti podniku na dosiahnutie vyššej úrovne bezpečnosti práce.

Príklad zo závodu

Ako príklad možno uviesť závod na výrobu liekov Janssen Pharmaceutika v Belgicku, ktorý využíval systém odmeňovania za dobré výsledky dosiahnuté v bezpečnosti práce. Pracovníci oddelení, ktorí určitý čas pracovali bez úrazu, dostali odmenu. Keďže nie každý pracovník bol spokojný s týmto systémom, vypracovali nový spôsob odmeňovania s odlišným spôsobom, podľa podielu na prevencii. Zásadami systému boli:

• meranie aktívneho výkonu pri úsilí o prevenciu úrazov v rámci oddelenia (manažmentu, zapojenie sa zamestnancov, inovácie a stále zlepšenia)
• program podnetov na BOZP a prostredia, ako aj hodnotenie úsilia o zlepšenie uvedených aspektov na úrovni oddelenia.

Hodnota podielu na odmenách bola zmenená a vypočítala sa podľa jasne stanovených kritérií. Odmena sa poskytla vo forme umeleckého predmetu buď oddeleniu ako celku  alebo príslušnému pracovníkovi.

Projekt bol veľmi úspešný a vytvoril istú formu kultúry prevencie v rámci podniku. Každé oddelenie vyvinulo značné úsilie a úrazovosť poklesla na dovtedy najnižšiu úroveň.

Celoživotné učenie

Značné úsilie treba venovať zvýšeniu schopnosti ľudí zvládnuť riziká. Celoživotné učenie sa stáva dôležitým činiteľom, ktorý nadobúda čoraz väčší význam, ak si chce zamestnanec udržať spôsobilosť pracovať, byť zamestnaný, a aj zaistiť svoje zdravie a bezpečnosť. Dočasní pracovníci aj pracovníci na skrátený úväzok majú sťažený prístup ku školeniam a často vykonávajú prácu, pri ktorej maj menej príležitostí na dôkladnejšie oboznamovanie sa so svojou pracovnou náplňou. Menej sú informovaní aj o rizikách svojej práce. Vytvára to problém pre manažment BOZP a pre pracovníkov ľudských zdrojov. Celoživotné učenie pomôže predvídať zmeny.

Príklady integrovaných študijných programov:

• V chemickom priemysle je organizované povinné každoročné školenie pre všetkých pracovníkov.
• Niektoré systémy certifikácie kladú dôraz na opakované školenie a pomáhajú realizovať celoživotné štúdium. Na obnovenie certifikácie sa musí každý zamestnanec pravidelne zúčastňovať na základnom školení.

Podporovanie bezpečnosti práce

Štátne podniky a odvetvové organizácie hľadajú aj iné spôsoby podporovania BOZP. Dva dôležité smery vývoja sú:

• BOZP ako kritérium na nákup výrobkov a obstarávanie služieb a
• marketingový prvok využiteľný na predaj výrobkov a služieb.

BOZP ako kritérium na nákup

Tomuto vývoju zodpovedá označovanie a certifikácia výrobkov, tovaru a služieb. Pôvodne boli vyvinuté ako marketingové prostriedky určené na zvyšovanie produktivity a konkurenčnej schopnosti. Ich kladný účinok na BOZP je však nepochybný. Tá istá filozofia, ktorá bola základom označovania a certifikácie, dala podnet aj integrovanej BOZP do stratégie manažmentu.

Kontrolný zoznam dodávateľa

Tento systém obstarávania, vyvinutý v petrochemickom priemysle Holandska, sa rozšíril aj do iných odvetví a krajín. Rozvoj dodávateľských systémov viedol k používaniu jednotných požiadaviek na poskytovateľov školení BOZP (politika, ciele, postupy, stratégie, úrazovosť atď.). Tretia strana mala vykonať certifikáciu alebo prvé schválenie. Časť úspechu zabezpečuje už jednoduchosť a praktická použiteľnosť systému, aj to, že ho vyvinuli veľké firmy, pričom využili svoje skúsenosti so zaistením BOZP pri definovaní kritérií.

Marketingová stratégia

Na úseku bezpečnosti práce sa zriedkakedy využívali marketingové postupy. Vzhľadom na to, že bezpečnosť práce nie je tovar, ale hodnota, sociálne marketingové techniky môžu motivovať ľudí, aby zmenili svoje postoje, aby ukázali podnikom, ako možno zlepšením bezpečnosti zvýšiť  zisk a presvedčiť politikov o užitočnosti integrovanej bezpečnostnej politiky.

Globalizácia priam ponúka príležitosť k posilňovaniu bezpečnosti práce. Podnik, ktorý má slabé výsledky na úseku bezpečnosti práce a ochrany životného aj pracovného prostredia, riskuje svoj imidž. Príslušné správy v televízii, rozhlase a iných médiách sú zlou reklamou pre tieto podniky.

Bezpečnosť práce môže tiež napomáhať spoločenská sociálna zodpovednosť. Veľa nadnárodných podnikov preukázalo ochotu nasadiť vysoké ciele na tomto úseku. Mnohé z nich už aj dosiahli značne nižšiu úrazovosť.

Mnohonárodné spoločnosti sú schopné a ochotné „vyvážať“ dobrú prax realizovanú v jednej časti podniku do iných krajín a vypracovať spoločné bezpečnostné normy. Takisto môžu v rámci podniku stanoviť bezpečnostné požiadavky pri obstarávaní a uzatváraní zmlúv. Podrobnosti riešenia určitých bezpečnostných problémov môžu poskytnúť aj iným podnikom.

Podnikové hodnoty

Podniky, ktoré si osvojili sociálne hodnoty, pracujú svedomito podľa svojich programových vyhlásení, a realizovali ich konkrétnymi iniciatívami, programami a akciami vo vlastnom podniku aj mimo neho, môžu mobilizovať svojich zamestnancov, aby v tomto zmysle prijali záväzky.

To všetko kladne ovplyvňuje kultúru bezpečnosti práce a môže pôsobiť dokonca aj na správanie zamestnancov, ktorí sa vedome začínajú vyhýbať rizikám. Francúzska skupina podnikov French Bouyguer Group vypracovala Chartu ľudských rezerv a Európsku sociálnu chartu (www.bouygues.com). Tieto podniky vykazujú značne nižšiu úrazovosť ako priemer v krajine.

Prístup európskeho spoločenstva

Podstata myšlienky spoločného prístupu spočíva v snahe o zmenu postoje všetkých krajín Európskeho spoločenstva v rôznych oblastiach v tom istom čase (profesijné prostredie, súkromný život, aktivity vo voľnom čase, vzdelávanie atď.) k vytváraniu bezpečného postoja. Pokusy využívať spoločný prístup už úspešne absolvovali cestu po celom svete. Osvedčené koncepcie sa môžu prenášať aj do iných kultúr a sú veľmi užitočné najmä pre malé podniky.

Závery

Pomoc celej spoločnosti oblasti BOZP a vhodný marketing môžu vzbudiť pozornosť v rôznych skupinách používateľov, ktoré sú menej oboznámené s problematikou bezpečnosti práce a takto by sa dozvedeli o vlastných potrebách. Ako príklad možno uviesť:

• zamestnanci a verejnosť by si mali uvedomiť význam postoja k BOZP,
• podniky by sa mali zbaviť ilúzie, že sa v nich nemôžu vyskytnúť havárie podľa najhoršieho scenára,
• politici si musia uvedomiť svoju spoločenskú zodpovednosť za vypracovanie účinných predpisov v tejto oblasti.

Na dosiahnutie úspechu stratégie prevencie v meniacom sa svete práce sú potrebné investície do dôkladného výskumu. Pritom sa treba poučiť z minulosti a predvídať ďalšie zmeny v budúcnosti.

ZDROJ:
Ernest, Galgóczy. Nové trendy v úrazovej prevencii. Bezpečná práca, č. 1, 2006, s. 38 – 39.