Bezpečnosť zamestnancov v styku s verejnosťou

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Systém bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) v organizácii slúži na dodržiavanie zásad ochrany zamestnancov pri práci, stále zlepšovanie pracovných podmienok, pracovnej disciplíny a celkovej výkonnosti pracovníkov. BOZP nepredstavuje len tradične chápanú prevenciu proti úrazom a haváriám, ale patrí sem aj psychická a fyzická pohoda, sociálna ochrana, pracovné podmienky, pracovné vzťahy, hygienické podmienky, sociálne vybavenie pracovísk. Zákonné úpravy ochrany zamestnancov pri práci vyžadujú rešpektovanie nielen fyzikálnych, mechanických, chemických a  biologických nebezpečenstiev, ale aj zohľadnenie pracovnej záťaže. Možnosti maximálneho využívania potenciálu človeka vedú cez vytváranie optimálnych pracovných podmienok a pracovnej klímy. Podmienky a klíma v práci sú odrazom slabých a silných stránok organizácie, jej celkovej kultúry. Koncepcia politiky BOZP by podľa zákona č. 330/1996 Z. z. od 1. júla 2006 zákona č. 124/2006 Z. z. mala prezentovať základnú orientáciu vývoja BOZP, filozofiu a kultúru práce, mala by sa zamerať na spoľahlivosť ľudského činiteľa, zisťovanie determinánt zlyhania človeka, zabezpečenie optimálnych podmienok na prácu a pracovných vzťahov. [6]

Bezpečnostné opatrenia sa dajú najlepšie dodržiavať, ak pobočky pracujú vo vlastných budovách alebo účelových budovách vhodných na činnosť expozitúr, prispôsobených na vysokú návštevnosť, využívanie techniky a uskladnenie dokumentov. Dobre dimenzovaná elektroinštalácia, protipožiarne opatrenia, správna cirkulácia vzduchu by mali byť zaistené v každej expozitúre. Klimatizácia, prípadne inak riešené vetranie môže znížiť vyčerpanosť zamestnancov aj používateľov (ktorí trávia v informačno-poradenskom centre denne aj niekoľko hodín). Budovy treba vybaviť vhodným osvetlením, ktoré nezaťažuje zrak a zvyšuje produktivitu práce. [4]

Zo skúsenosti vieme, že v praxi sa uplatňuje zákon NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 158/2001 Z. z. (úplné znenie zákona NR SR č. 367/2001 Z. z.), ktorý sa zaoberá otázkou
povinnosti poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP). V § 8a ukladá zamestnávateľom vypracovať hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a na jeho základe potom vypracovať zoznam poskytovania OOPP. V organizácii je vypracovaná Smernica na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na základe ktorej sa poskytujú osobné ochranné pracovné prostriedky vybraným zamestnancom a profesiám.

S bezpečnostnými predpismi je nový zamestnanec povinný sa oboznámiť ešte pred nástupom do práce. Všetci zamestnanci manipulujúci s dokumentmi musia byť poučení o správnom spôsobe zdvíhania a nakladania s bremenami.

BOZP, v pobočkách a ich expozitúrach vychádza z legislatívnych noriem, ako Zákonník práce č. 311/2001 v platnom znení, nariadenie vlády SR č. 201/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko
a č. 204/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci s bremenami a č. 47/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s biologickými faktormi.

V súčasnosti sa neodmysliteľnou súčasťou pracovného procesu v expozitúrach stalo používanie počítačov. Dlhé hodiny práce s PC majú vplyv na zdravotnú kondíciu zamestnancov a vzniká jednostranné dlhodobé zaťaženie. Vláda SR prijala nariadenie č. 247/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, ktoré zamestnávateľovi ukladá:

• organizačne zaistiť bezpečnosť práce s ohľadom na všetky aspekty súvisiace s prácou so zobrazovacími jednotkami (účinky nepriaznivých faktorov práce a pracovného prostredia),
• posudzovať riziká práce so zobrazovacími prostriedkami,
• informovať a zaškoľovať zamestnancov, ktorí pracujú so zobrazovacou jednotkou,
• dodržiavať minimálne požiadavky na zariadenie, pracovné prostredie a programové vybavenie. [2]